„Skôr než poviete niekomu áno, uistite sa, že nehovoríte nie sebe samému.“
Asi zaradím do svojho portfólia novú službu.
Volala mi kamarátka. Chcela sa poradiť, ako má odmietnuť príležitosť, s ktorou sa fakt nevie stotožniť. Navrhla som jej, nech jednoducho danej osobe napíše presne to, čo povedala mne. Nebola proti. Je to múdra žena, sama cítila, že najlepším riešením by bolo napísať pravdu. Ale strach z toho, že niekomu ublíži, alebo ho sklame, bol silnejší. Viete, ako to skončilo? Napísala som to odmietnutie za ňu.
Môj manžel nevie povedať nie. Každému všetko sľúbi. Samozrejme, tak ako my všetci, ostatní smrteľníci, aj on má každý deň k dispozícii len 24 hodín a nemôže všetko stihnúť. Keď sa ho pýtam, prečo zobral ďalšiu zákazku, alebo prečo sa zaviazal pomôcť susedovi, keď vie, že nestíha, tak mi vždy odpovie, že on nechce, aby tí druhí mali viacej práce, boli sklamaní, nahnevaní, a čo ja viem, čo ešte. A preto radšej bude zaneprázdnený, ustarostený a vystresovaný práve on. Hoci už sám pochopil, že to nie je najlepšia cesta, a že povedať nie, neznamená koniec sveta, aj tak to vo väčšine prípadov nedokáže.
Je ale dosť rozumný na to, aby požiadal o pomoc. Už v niekoľkých prípadoch som mu email, v ktorom odmietol spoluprácu, posunul termín, alebo niečo neschválil, proste napísala ja. On ho potom, celý vystresovaný, odoslal. Obhrýzal si nechty, pokiaľ neprišla odpoveď, a nakoniec sa divil, že sa nič hrozné nestalo.
Priznanie: píšem odmietnutia pre viacerých blízkych ľudí. Snažím sa to urobiť vždy pragmaticky, ale citlivo. Asi si budem musieť za túto „službu“ nechať platiť.:-)
Povedať nie – ak to hovoríme zo svojho srdca – nie je zlé. Ani sebecké. Je to podľa mňa láskyplné. Je to o tom, že vieme správne zhodnotiť svoje možnosti. O tom, že máme rešpekt voči tomu, koho odmietame, a namiesto toho, aby sme s ním alebo pre neho robili niečo nasilu a s pretvárkou (ktorej väčšinou sami uveríme), tak sme k nemu féroví. Povedať nie, je zároveň aj o rešpekte voči sebe samému. O tom, že si s úctou a láskou nastavíme vlastné hranice a akceptujeme vlastné potreby. A rozhodne to nie je koniec sveta.
P.S. Ak s tým máte ešte stále problém, dajte vedieť, rada vám odmietnutie naformulujem… napokon, už to robím takmer profesionálne.:-)
Recent Comments