„Ty si podviedla Alexa? Zbláznila si sa?! Ako si len mohla?!” Laura sa postavila od stola tak prudko, že jej stolička ledva udržala balans na zadných nohách. Prikopla ju späť k stolu a so zovretými päsťami prešla k oknu nad dresom plným špinavého riadu z predošlého večera. Laura sa o kuchyňu, a v podstate celý svoj dom, veľmi nestarala. Vlastne to bol jej dom len technicky. Naposledy sa tu cítila doma, keď tu vyrastala a jej mama sa tu o všetko s láskou starala.

Laure oči potemneli od rozhorčenia a frustrácie. Vždy ju prezradili. Modrá dúhovka jej záhadne menila farbu podľa toho, akú mala náladu. Naplnila pohár vodou a odpila si. Nebola smädná, len sa potrebovala zamestnať, aby spracovala prekvapenie, ktoré jej priateľka naservírovala k rannej káve.

Tri ženy sa pravidelne stretávali u Laury doma. Atraktívne matky, ktorých život bol na prvý pohľad normálny až nudný, pripomínali filmové čarodejnice z Eastwicku. Blondínka Anna, ryšavá Emma a tmavovláska Laura síce spolu neplánovali vraždu, ale ich život v malej dedinke bol predsa len zahalený tajomstvom.

Sedeli v malej kuchyni s priveľkým jedálenským stolom, ktorá pripomínala panelákový byt zo 70.-tych rokov. Laura tu nechcela žiť a s rovnakým entuziazmom sa k tejto domácnosti aj správala. Nemala záujem to tu skrášliť, zmodernizovať ani zútulniť. Tento dom jej poskytoval strechu nad hlavou a to jej momentálne stačilo.

Kávičkovali tu však rady. Niekoľkokrát týždenne. Laurin dom im poskytoval súkromie. To bolo pre ne dôležitejšie ako dizajn a estetika. Ich ranný rituál býval väčšinou príjemný. Po odhalení Emminho indiskrétneho dobrodružstva ostalo ráno horkejšie ako káva, ktorú práve pili.

„Zaujímavé, že mi to vyčítaš práve ty!” Emme sa zlomil hlas a oči jej zaliali slzy smútku a zlosti zároveň. Oprela si lakte o stôl, ktorý si snáď pamätal aj prvú svetovú vojnu, vložila si svoju bledú pehavú tvár do dlaní a ťažko si vzdychla.

„Práve ja dobre viem, ako moja nevera ublížila mojej rodine! Môjmu manželstvu! Mojim deťom!” povedala Laura pomaly a zachrípnuto, ale s bolestnou rozhodnosťou. Bola rada, že im stála chrbtom, lebo cítila, ako ju začínali rezať oči. Kuchynské okno smerovalo na východ. Jej mama to tak chcela, aby každé ráno strávili v záplave ranných lúčov a začali deň s radosťou, teda okrem tých upršaných, keď rozveselila domácnosť hudbou. Jej otec pokladal smerovanie ich kuchyne za praktické, lebo veľkú časť roka nemuseli pri raňajkách svietiť. Dnešné ranné slnko premietalo svetelnú hru na stene nad stolom, ale jeho trblietavý tanec nespôsoboval radosť. Skôr prehĺbil tiene, ktoré by každá z prítomných žien radšej ignorovala.

„Ok, baby, nechajme to tak. Večer odchádzame, potrebujeme sa pripraviť,” povedala Anna, rozpačito si zasunula neposlušnú kučeru za ucho a zahniezdila sa na vŕzgajúcej stoličke. Neodvážila sa však zdvihnúť zrak od šálky. Posledné, čo by práve chcela, bolo stretnúť sa s pohľadom ktorejkoľvek z priateliek.

„S kým si sa vyspala?” Laura sa otočila od okna s pohľadom upretým na Emmu.

Anna pokrčila plecami a rezignovane sa oprela. Pochopila, že zmena témy bola zbytočnou snahou. Dlaňami zovrela šálku v nádeji, že by v nej mohla utopiť napätie v miestnosti.

„S Markom,” takmer zašepkala Emma a zdvihla zrak k šokovanej Laure. Prehltla a zrazu mala pocit, že sa povracia. Zdôverila sa so svojou avantúrou svojim priateľkám v nádeji, že sa jej uľaví. Namiesto toho sedela ako obvinená na súde a žalúdok jej zvierala vina.

„Čože? S Markom? S Markom Bellinim?” Laura sa pomaly vrátila k stolu a zhrozene sa zviezla na stoličku vedľa Emmy. Nadýchla sa, akoby chcela niečo povedať, ale na pol ceste si to rozmyslela a upriamila pohľad na dno dopitej šálky.

Keď bola Emma malá, nechtiac odlomila uško cukorničky z čajovej súpravy po starej mame. Cukorničku vo vitríne pootočila, aby mama nezistila, že jej vzácne dedičstvo bolo zničené. Emma však nemohla spávať a trápila sa niekoľko dní, až sa napokon priznala. Ani si veľmi nepamätala, ako jej mama zareagovala, ale nikdy nezabudla na dni plné agónie, ktoré viedli k jej priznaniu. Rovnaké pocity sa vyplavili aj teraz. Prešla pohľadom z Laury na Annu, ale márne hľadala oporu. Obe ženy hľadeli do šálok, akoby tam mali napísané, ako sa zachovať.

„Ty si takmer vo finále turnaja s tými najdôležitejšími hráčmi sveta a pokojne riskuješ, že ťa niekto obviní z podvodu?“ rozhodla sa Laura napokon prehovoriť. Veľmi opatrne púšťala každé slovo z úst zo strachu, že vypovedané sa stane naozaj realitou. „Máš miesto pri stole, kde môžeme vyhrať pekný balík peňazí, a ty všetko riskuješ a začneš spávať s manažérom kasína, ktorý ten turnaj organizuje? S mužom, ktorý občas pri tom stole rozdáva karty?“

Posledné otázky už mali kadenciu samopalu. Laura buchla po stole a z nedopitých šálok vyšplechlo pár kvapiek kávy na biely obrus.

„Ja s ním nespávam! Ja som sa s ním vyspala len raz!” precedila zamračená Emma cez zuby, ale jej hlas nabral na intenzite.

„Ale my sme na teba vsadili kopu prachov!” vyštekla Laura tak prudko, že keby medzi nimi nebol stôl, tak by Emmu jej slová zrejme zasiahli fyzicky.

Ešte nikdy nehrali v turnaji takého kalibru. Často hrali pri stoloch, kde išlo o veľa, ale tento turnaj bol len pre pozvaných a výška výhry mohla dosiahnuť stovky tisíc eur. Keď Emma dostala pozvánku, nemohli uveriť, aké mali šťastie. Rýchlo sa rozhodli, že bude hrať za ne, za všetky. Na zápisné prispeli rovnakým dielom. V priebehu niekoľkých víkendov sedela Emma pri stole s hráčmi z celého sveta. Dostala sa do semifinále. Tento víkend bude hrať s poslednými desiatimi súpermi. A potom už len finále. Aby sa dostali tak ďaleko, museli byť veľmi kreatívne. Potenciálna výhra bola vysoká, ale rovnako vysoká bola možnosť odhalenia ich vzrušujúcej zábavky.

Poker začali hrať pred desiatimi rokmi. Najprv iba online. Hrali len pre zábavu a možno aj preto sa na nich Šťastena usmiala. Zarobili niekoľko tisícok a začali túžiť po vzrušení zo skutočného kasína. Rozhodli sa ísť si to vyskúšať do Vegas. Iba raz. Karta im išla výborne a tak ich plán „iba raz“ zlyhal. Začali do Vegas lietať pravidelne. Keď sa im darilo, časť peňazí investovali. Keď sa im nedarilo, vždy mali nejakú rezervu odloženú na účtoch v banke na Cypre. Akosi sa im ale darilo byť v pluse a tak si túto zábavku užívali so všetkým luxusom, čo k tomu patril, a ktorý vo svojom bežnom každodennom živote nemali. V malej dedinke na rakúskom pohraničí totiž luxus znamenal nový traktor. Ale tri priateľky hrali poker s bankom vyšším ako ročný rozpočet celého Nickelsdorfu.

„Stálo to za to?“ Anna prerušila ťaživé ticho. Obe ženy pri stole na ňu zarazene pozreli. „Aký bol v posteli?“ doplnila a začervenala sa ako pubertiačka.

„Bohužiaľ,“ vzdychla si Emma. „Bol výborný,“ žmurkla so šibalským úsmevom.

Malú kuchyňu naplnil smiech a hustá atmosféra sa takmer rozplynula. Poznali sa dlho a dôverovali si. Nikdy sa nedokázali na seba dlho hnevať. Spájalo ich puto, tajomstvo, ktoré ich často prinútilo klamať a podvádzať, ale k sebe boli vždy úprimné.

Emma nespustila pohľad z Laury. Potrebovala vedieť, že všetko bude ok. Že jej nevhodnú, aj keď príjemnú indiskrétnosť, možu hodiť za hlavu a zabudnúť.

„Stále sa na teba hnevám,“ odpovedala Laura na jej nevypovedanú otázku s úsmevom, ktorý naznačil takmer úplnú amnestiu.

„Ja viem a tiež ťa mám veľmi rada,“ žmurkla Emma a ponad stôl chytila priateľku za ruku.

O šiestej večer vyrazia na letisko. Pôjdu, ako vždy, Lauriným autom. Prezlečú sa v lietadle. Budú letieť samé. Pohodlie súkromného lietadla im poskytne všetko, čo potrebujú, aby sa pripravili na svoj víkend plný vzrušenia a zábavy. Prenájom vlastného lietadla bol už pre ne samozrejmosťou. Mohli by ušetriť, keby leteli komerčnými aerolíniami, ale ony potrebovali súkromie, pohodlie, rýchlosť a vlastný časový plán letu. Čo rozhodne nepotrebovali – niekoho stretnúť. A dobré jedlo v privátnom lietadle bolo len ďalším bonusom.

O pár hodín sa malo začať ďalšie vzrušujúce dobrodružstvo. A o dva dni budú opäť doma pri svojich blízkych, v pokojnej jednotvárnosti dedinského života.