Hovorí sa, že všetkého veľa škodí. V poslednom čase si túto múdrosť uvedomujem aj na vlastnej koži. Zistila som, že som totiž workaholic. Doteraz som si pod týmto pojmom predstavovala niekoho, kto stále sedí v práci, nemá žiadne záľuby, ani čas na svojich blízkych. Bol to v mojich predstavách človek, ktorý si neuvedomuje, že život nie je len práci.
Veľmi si vážim, že robím to, čo ma baví. V dnešnej dobe sa veľa hovorí o tom, aké je to úžasné, keď človek spozná svoj talent a nájde vášeň v tom, čo robí. Mám veľké šťastie, že som svoje poslanie objavila. Našla som písanie a našla som sa v písaní. Z vlastnej skúsenosti môžem teda potvrdiť, že naozaj nie je nič lepšie, ako nasledovať svoju vášeň. Začala som si však všímať rôzne zaujímavé nástrahy tohto stavu.
Kým som pracovala v korporácii, bola som veľkou advokátkou hnutia zvaného „work-life balance“. Teraz, keď som na voľnej nohe, tak som na akýkoľvek balans zabudla. Áno, keď začíname niečo nové, tak pokiaľ sa to rozbehne, musíme tomu venovať veľmi veľa času. V mojom prípade som však stratila harmóniu, pretože ma veľmi baví to, čo robím. Napĺňa ma to natoľko, že všetko ostatné mi odrazu prišlo ako zbytočné rozptyľovanie. Pristihla som sa pritom, že sa vyhováram, že nemám čas cvičiť, lebo chcem písať. Povzdychla som si, že už prišli deti domov, lebo som sa práve niesla na skvelej vlne kreativity. Uvarila som na večeru párky, lebo som sa nechcela zdržiavať varením. Odrazu som odsunula na vedľajšiu koľaj manžela, deti a aj seba, lebo som sa chcela venovať hlavným hrdinom mojej pripravovanej knihy. Fiktívnym hrdinom, podotýkam. Na úkor reálnych ľudí v mojom živote. Ok, teraz to možno trochu preháňam, ale to len preto, že už to viem a som rada, že som si to uvedomila, takže si môžem zo seba trochu uťahovať. Veď čo mi šibe? Či napíšem tisíc slov denne alebo len tristo, stále si užijem tvorivú atmosféru, ktorá ma tak napĺňa. A keď ich bude len tristo, je to ok, lebo všetkého veľa škodí alebo teda, menej je niekedy viac.
A tak sa priznávam: volám sa Katarína Mayer a som workaholic. Ale už sa liečim. Dnes som si, napríklad, uvarila skvelý zdravý obed a dovolila som si ráno hodinu čítať. A aj tak som napísala tisíc slov knihy, dokončila krátky cestopisný článok a ešte toto zamyslenie. Hľadám harmóniu, lebo bez nej to nejde – musíme sa venovať sebe, rodine a aj práci – to sú piliere našej vnútornej pohody a slobody. Ak je niektorý pilier kratší, všetko v našom živote bude tak nejako nakrivo. A vtedy človek určite nemôže byť vyrovnaný.
Foto: Gabriela Teplická