Keď vyrastiem, chcela by som byť víla

Keby som bola víla, všetko by bolo inak. Bola by som tá ľahunká mystická bytosť, ktorá by všetkých očarila. Bola by som tá krásna éterická žienka, ktorá všetko dokáže mávnutím prútika. Bola by som tá jemná nežná umelkyňa, ktorá vytvorí teplý domov aj v tmavom lese. Bola by som tá vzrušujúca mocná čarodejka, ktorá sprevádza svojho muža na jeho ceste. Bola by som tá starostlivá múdra matka, ktorá pre deti vytvorí raj na zemi.

Keby som bola víla, nikdy by som sa nenahnevala. Nikdy by som nekričala. Nikdy by som sa neprejedla. Nikdy by som neprikazovala. Nikdy by som nebola sklamaná, že som niečo neurobila. Plnila by som očakávania. Svoje. Jeho. Ich.

Keby som bola víla, bola by som šťastná. Lietala by som medzi kvetmi, ľahko hopkala po machu, dotykom menila všetko na krásne kvety, uhasila by som si smäd rosou, nasýtila sa bylinkami. Bola by som súčasťou krásnej prírody. Bola by som pevne na zemi a zároveň by som poletovala medzi korunami stromov. Čerpala by som energiu z mäkkej trávy pod nohami, z hrubej kôry stromov, z belasej oblohy, z priezračnej vody.

Keď vyrastiem, chcela by som byť víla. Len sa mi to asi nepodarí. Možno by stačilo, aby som verila, že ňou som. Aby som verila, že môžem všetkých očariť. Aby som verila, že všetko dokážem mávnutím prútika. Aby som verila, že vytváram teplý domov. Aby som verila, že sprevádzam svojho muža na jeho ceste. Aby som verila, že deťom tvorím raj na zemi.

Aby som verila sebe. Aby som sa mala rada. Aby som mala rada, že sa niekedy nahnevám, niekedy kričím, niekedy sa prejedám a niekedy len prikazujem. A niekedy niečo neurobím. Keby som sa mala rada, tak by som si všimla, čo všetko som urobila. Keby som sa mala rada, tak by som už nemala očakávania. Bola by som súčasťou prírody a čerpala energiu zo zeme, z vody, zo vzduchu. Keď vyrastiem, budem sa mať rada taká, aká som!

Možno by som mohla skúsiť vstúpiť do sveta sebalásky už teraz. Nebudem čakať, kým vyrastiem. Začnem sa mať rada už dnes. Možno mi to veľmi nepôjde, ale prepáčim si, lebo tak sa mi to páči. Ak si dnes dovolím chytiť kľučku, tak zajtra možno pootvorím dvere a o pár dní ich otvorím dokorán. A potom aspoň špičkou nohy vkročím do krásneho vesmíru sebalásky. Jemne, ale rozhodne do neho vhupnem ako víla.

Originál tohto článku nájdete na www.ezeny.eu